Odborné učilište internátne v Prešove patrí medzi najstaršie výchovno-vzdelávacie zariadenia svojho typu na Slovensku. Jeho história je bohatá. Do rodného listu si zapísalo dátum 10. december 1964, kedy bola Odborom školstva a kultúry Rady východoslovenského KNV v Košiciach zriadená pod č. škol./Pod. 4991/64–Sia elokovaná trieda Osobitnej učňovskej školy v Prešove so stavebným zameraním. Treba povedať, že v tom čase to bola len druhá takáto učňovská škola na území východoslovenského kraja.
Prvým pôsobiskom školy bola budova na Ul. Hurbanistov č. 10. Táto budova sa stala na dlhé roky domovom pre žiakov a zamestnancov a verne im slúži až dodnes. V súčasnosti poskytuje priestor pre časť odborného výcviku. Prvá trieda mala 25 žiakov v učebných odboroch – murár, maliar, strojný zámočník a vodoinštalatér. V nasledujúcom školskom roku navštevovali školu 4 triedy, ktoré boli organizované v dvojzmennej prevádzke. Učilo sa iba v jednej učebni, pretože ostatné miestnosti slúžili ako byty pre štyri rodiny, čo trvalo až do roku 1971, kedy sa vysťahoval aj posledný nájomník.
Budova školy sa postupne rekonštruovala – v roku 1966 sa realizovala nadstavba nad terasou a výstavba verandy z oceľovej konštrukcie. V šk. roku 1967/68 sa po prvýkrát otvoril samostatný prvý ročník pre murárov a maliarov. Dovtedy sa v každej triede učili žiaci viacerých profesií.
Dochádzajúcu učni boli ubytovaní v SOU Pozemných stavieb na Ul. Hollého č. 22, avšak podmienky ubytovania sa stali časom neuspokojivými a tak sa od januára 1973 presťahovali do budovy učilišťa čím sa vytvoril predpoklad pre vznik Domova mládeže, ktorý začal oficiálne fungovať od januára 1974.
V septembri 1974 bola škole pridelená budova na Švermovej Ul č. 54 a z pôvodnej budovy sa stal "Domov mládeže". Po prevedení generálnej opravy, ktorá pokračovala aj v ďalších rokoch sa začalo vyučovať v ôsmich učebniach a provizórnej telocvični.
V júni 1978 boli záverečné učňovské skúšky po prvýkrát vykonávané pred vlastnou skúšobnou komisiou. V septembri toho istého roku sa mení názov školy na "Osobitné odborné učilište". Škola aj naďalej realizovala iba teoretické vyučovanie, odborný výcvik sa vykonával v jednotlivých podnikoch. Učebné odbory sú stavebného zamerania – murár, maliar, stavebný zámočník a pod.
Vo februári 1983 sa učilište presťahovalo do budovy bývalej SEŠ na Kmeťovom stromoradí č. 2. Vyučovanie prebiehalo spočiatku len v severnej časti objektu, ale už na jar 1984 sa začalo prevádzkovanie i jeho južnej časti. Budova si vyžiadala rozsiahlu rekonštrukciu a jej výsledkom boli dobré podmienky pre rozvoj školy, čo sa odzrkadlilo na výraznom rozmachu jej činnosti v nasledujúcich rokoch. Počet pedagogických zamestnancov sa značne rozšíril a vznikol samostatný úsek praktického vyučovania. V šk. roku 1985/86 sa zaviedol nový učebný odbor so zameraním na práce pri príprave jedál, určený hlavne pre dievčatá, ktorý sa stal ďalším z profilujúcich odborov školy. V januári 1989 sa začala prevádzka vlastnej školskej kuchyne, ktorá trvala až do jej zrušenia v júni 1995.
Domov mládeže, ktorý sa medzičasom presťahoval na prvé podlažia budovy na Kmeťovom stromoradí poskytoval ubytovanie pre 60 žiakov.
V marci 1989 sa po prvý krát organizoval päťdňový telovýchovný kurz a kurz na ochranu človeka a prírody pre žiakov tretích ročníkov v rekreačnom stredisku v Prednej Halici.
V roku 1991 sa mení názov školy na "Odborné učilište". Budova školy bola na základe reštitučného zákona vrátená jej pôvodnému majiteľovi, preto bolo potrebné hľadať nové priestory. Jednou z možností bola aj budova ŠZŠ vo Veľkom Šariši. Riaditeľstvo HA v Prešove však z kapacitných dôvodov uvoľnilo jeden zo svojich objektov a tak sa učilište po dohode z jej majiteľom a Krajským úradom v Prešove presťahovalo v septembri 1997 do budovy bývalého Domova mládeže pri HA na Jarkovej Ul. č. 49. Nové priestory boli podstatne menšie. Škola však zvládla túto situáciu veľmi dobre a v nezmenenej forme pokračovala vo svojej činnosti aj v nasledujúcich rokoch. Od septembra 1997 pôsobila pod novým názvom – Odborné učilište internátne.
Svoje skúsenosti so sťahovaním si zamestnanci školy vyskúšali ešte raz – v septembri 2003 našlo učilište svoj domov v zrekonštruovaných objektoch bývalých kasární A. Zápotockého na ul. Masarykovej č. 20D. Škola takto získala dôstojný stánok, ktorý svojím priestorovým usporiadaním a materiálnym vybavením poskytuje veľmi dobré možnosti pre prácu s hendicapovanou mládežou. Táto skutočnosť, spolu so skúsenosťami, ukrytými v jej 50-ročnej histórii dávajú dostatočnú záruku jej rastu aj v budúcnosti.